Toto nie sú príbehy. Sú to trasy, km a mená.

V spolupráci s Charitou sme na Ukrajinu doviezli 27 sanitiek.

Pred vianocami 2023: 13 sanitiek do Užhorodu. Začiatok januára 2024: ďalších 6 do Užhorodu. 26. januára 2024, 7:30 v Poprade: 8 sanitiek do Ľvova.

V Prešove sme každé auto pred hranicou nabili humanitárkou. Nemôže ísť sanitka na Ukrajinu prázdna.

Za volantom dobrovoľníci a hasiči DHZ Prešov. Za 24 hodín doma.

Sanitky sa rozišli po Ukrajine, od Kharkova po Kherson. Tam, kde ich najviac treba.

8. júla 2024 ráno zasiahla ruská raketa Kh-101 najväčšiu detskú nemocnicu Ohmatdyt v Kyjeve. Jedinú, ktorá lieči najťažšie detské diagnózy pre celú Ukrajinu.

Deň po útoku sme spustili zbierku na Donio.

Za 28 dní sa vyzbieralo 38 696 €. 1 100 darcov. Priemerný dar 35 €.

5. augusta 2024 sme v Kyjeve odovzdali šek riaditeľovi nemocnice. Za slovenskú stranu Lukáš Belej, Marek Janiga a veľvyslanec Pavel Vízdal.

S vedením nemocnice sme sa dohodli, že peniaze nepôjdu na materiál. Pôjdu na deti a mamy. Na dýchanie mimo sirén.

V novembri 2024 sme vo Vysokých Tatrách zorganizovali dva turnusy rekondičného pobytu. Vyše 80 detí a matiek. Pacienti Ohmatdytu a deti zamestnancov nemocnice.

Ubytovanie a program zabezpečil ICHTHYS. My sme zaplatili, oni to vymysleli a odriadili.

Bez signal boostu od Zomri by sa zbierka nikdy nedostala k 1 100 darcom. Ďakujeme.

Kherson bol prvý pod okupáciou. Teraz je pod denodenným bombardovaním. KAB, FPV, čokoľvek, čo vie vybuchnúť.

Hasiči tam nesedia v služobke. Sedia v podzemí. Vybiehajú, keď spadne strop.

Doviezli sme im jesennú várku pracovných nohavíc. Predtým tú istú várku dostali hasiči v Kharkove, Konstantinivke a Sumách.

K nohaviciam pribalené sprchovacie gély Herbadrug pre civilistov v sheltroch v Khersonskej oblasti. Tomáš Forró doložil kvalitné ochranné rukavice.

Na fotenie nebol čas. V očiach chlapov bolo vidieť, že takáto pomoc, nezištná a neočakávaná, dojme. Sú permanentne v pohotovosti v pekle na zemi.

Odporúčaná reportáž: Denník N, Tomáš Forró, „Za červeno-modro-bielou čiarou".

V Kharkove sa k nám pridala Adela Knapová. Odtiaľ na východ.

Slavjansk. Humanitárne centrum, ktoré sme pomáhali stavať v jednej z predošlých misií. Doviezli sme mu 6 000 pracích pásikov, Ecoflow a elektrocentrálu.

Poslednou zastávkou mala byť Konstantinivka. Nepustili nás do mesta. Aktivita ruských dronov bola vysoká. Timur, veliteľ tamojších hasičov, prišiel za nami von. Odovzdali sme mu Ecoflow a 2 000 pracích pásikov.

Frontline Medics prevzal Ecoflow, 100 l gélu na sonogram a 2 000 pracích pásikov.

Through the War distribuoval do prifrontových oblastí okolo Kharkova.

Späť do Kharkova a domov. 4 000 km, aby sme mohli pomôcť.

Časovo náročnejšie, ale všetko dorazilo.

V Kharkove sme odovzdali pracie gély, Ecoflow, powerbanky a striekačky. Ecoflow ďalej cez Through the War do prifrontových oblastí. Vitamíny adresne pre Nathalie Vlasenko.

Red Bull bol na cestu pre hasičov v Konstantinivke. Do mesta sme sa nedostali, bolo uzavreté. Poslali sme balík cez Nova Poshtu Timurovi, vtedajšiemu veliteľovi hasičov v Konstantinivke. Dnes v meste hasiči nie sú.

Zdravotníci v prvej línii pri Kupjansku potrebovali auto. Aby sa dostali k zraneným.

V septembri 2025 sme spustili zbierku. Pickup sme kúpili za 6 200 €. Anonymný darca dofinancoval 4 Ecoflowy, solárne panely a vybavenie za viac ako 3 500 €.

V decembri 2025 sme auto v Užhorode odovzdali Nataši, medičke 5. slobožanskej brigády „Skýtski".

Vo februári 2026 sme sa s ňou stretli pri Kupjansku. Priviezli sme generátory, Ecoflow, zdravotnícky materiál. Podporujeme ju na každom výjazde. Všetko, čo v teréne dochádza rýchlejšie, než sa dá doobjednať.

V júni 2026 dostal pickup zásah. Bol plný medikov v pohotovosti. Piati mŕtvi. Nataša medzi nimi nebola.

O pár týždňov neskôr sme sa stretli v Kharkove. Objímeme sa. Pozrieme sa jej do očí a vieme, že je zle.

Nataša príde. Vytiahne krabičku. Podá nám medailu. Za mŕtvych. Za svoje lienky. Za tých, ktorým prisahala. A ďakuje nám.

Ona je tam, kde by väčšina z nás nechala trenky. Zachraňuje životy pod paľbou. Drží líniu. A príde poďakovať dvom spoteným pánom v strednom veku.

Veď to má byť naopak.

Tú medailu neberieme ako svoju. Nemáme na ňu právo. Berieme ju ako pripomienku, že niekto tam vonku každý deň robí to, čo je správne. Bez toho, aby čakal, či mu za to niekto zatlieska.

To je celé.

Nie preto, že sme dobrí. Preto, že to treba urobiť. Bodka.

PS: Ten pickup kúpime znova. A znova. A znova.

Mínus 30.

Dve autá s Tomášom Forróm. Cieľ: stabilizačný bod v okolí Slavjanska. Stabpoint je poľné pracovisko, kde ranených z frontovej línie ošetria pred prevozom do nemocnice.

Cestou rozdávame generátory, chemické ohrevy a zdravotnícky materiál spriazneným jednotkám. Pri Kharkove naložený materiál doručený na miesto.

Od Iziumu vyššie sa začína killzone. 60 kilometrov cesty do Slavjanska. Nad cestou natiahnuté maskovacie siete, aby FPV drony na ňu neprešli. Keď dron sieť pretrhne, zvykne uviaznuť v kolese nasledujúceho auta a strhnúť ďalšiu ochranu. Domino.

Doviezli sme, čo sme mali. Odovzdali sme, komu sme mali. Vrátili sme sa.